Nazvite ma diva, ale ja som skončil s kempovaním
Všetci máme o sebe určitý obraz: pocit, kto sme, čo sa nám páči a čo nie, naše silné a slabé stránky. Ak by som vás požiadal, aby ste o sebe vymenovali tri dobré a tri zlé veci, pravdepodobne by ste to ľahko urobili. Medzi moje pozitívne vlastnosti patrí, že som cieľavedomý, vynaliezavý a lojálny. Na druhej strane negatívne vnímam, že som tvrdohlavý, ambiciózny a netrpezlivý. Medzi týmito šiestimi veľkými charakteristikami ležia stovky menších: ako nevydržím meškať, ako sa nerád delím o jedlo, ako predtým nepozerám film...
Nazvite ma diva, ale ja som skončil s kempovaním
Všetci máme o sebe určitý obraz: pocit, kto sme, čo sa nám páči a čo nie, naše silné a slabé stránky. Ak by som vás požiadal, aby ste o sebe vymenovali tri dobré a tri zlé veci, pravdepodobne by ste to ľahko urobili.
Medzi moje pozitívne vlastnosti patrí, že som cieľavedomý, vynaliezavý a lojálny. Na druhej strane negatívne vnímam, že som tvrdohlavý, ambiciózny a netrpezlivý. Medzi týmito šiestimi veľkými charakteristikami ležia stovky menších: ako nevydržím meškať, ako sa nerád delím o jedlo, ako nepozerám film, kým neprečítam knihu.
Mať sebaobraz nie je ani jedinečné, ani zaujímavé. Zaujímavé je, keď zistíte, že sa v sebe mýlite. Napríklad, ak sa ma spýtate, či som niečo ako Meredith z Pasce na rodičov...
Povedal by som: ‚Samozrejme, že nie. som vonku! Mám obrázky, ktoré to dokazujú!“
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
Môj sebaobraz mi hovorí, že som dobrodružný a milujúci prírodu a že si rád povaľujem pri otvorenom ohni po osviežujúcom kúpaní v potoku na konci chodníka. Po našom poslednom kempovaní (v kolumbijskom San Agustíne) som si však uvedomil pravdu, ktorá je taká, že nerád som vonku a necítim sa pohodlne leňošiť so špinou z jazierka vo vlasoch.
Pravdou je, že neznášam kempovanie. Snažil som sa to páčiť, naozaj sa mi to páčilo. Po rozkolísanom začiatku sme sa s Petrom ešte párkrát utáborili, no zostalo mi z toho mizerne. Kempovanie je ako tisíc papierových strihov: Chcem sedieť vonku, ale na nohe nájdem húsenice, chcem si uvariť nejaké jedlo a nájsť na panvici kraba, chcem sa osprchovať, ale nájsť v nej dvoch monolitických chrobákov, chcem ísť na záchod, ale vyzerá to ako Mlčanie jahniat (moly, nie kanibaly).
- alt=““>
- alt=““>
- alt=““>
Našťastie sa už nebojím pavúkov (o tom viac budúci týždeň), ale stále mám smrteľný strach z chrobákov. Tiež sa mi páči sprchovanie v noci, pocit čistoty a spánok v skutočnej posteli. Aby som sa dostal priamo k veci: Takto vyzerám a cítim sa, keď zostanem niekde pekne (január 2015).
old=““>Atlas a čižmy
Takto vyzerám a cítim sa pri kempovaní (február 2015).
old=““>Atlas a čižmy
A tak to už odmietam robiť – skončil som s kempovaním. Viem, že je to lacné a viem, že to Peter miluje a viem, že už šesť mesiacov nosí na chrbte 2kg stan, ale neznášam to. Nedovolil by som mu pozerať Sleepless v Seattli tri dni po sebe, takže mi to nemôže dovoliť.
Nazvite ma diva, ak chcete, povedzte mi, že nie som „skutočný“ batôžkár, alebo že sa mi nedarí splniť nejaký svojvoľný štandard outdoorového kultizmu. Už to mám za sebou.
Poslanie: Atlas & Boots
.