Klimatická výskumníčka Grimalda: Pomalé cestovanie ako budúci model pre planétu!

Klimatická výskumníčka Grimalda: Pomalé cestovanie ako budúci model pre planétu!

V októbri 2023 opustil behaviorálny ekonóm Gianluca Grimalda svoju prácu v Kielskom inštitúte pre svetovú ekonomiku (IfW), aby mohol cestovať z Papuy Novej Guiney do Nemecka spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Grimalda predtým robil sedem mesiacov výskum v Papue-Novej Guinei a nechcel sa vrátiť lietadlom, čo viedlo k jeho ukončeniu, keďže jeho zamestnávateľ neakceptoval dlhý čas cesty. Od januára plánuje nástup na novú pozíciu na Masarykovej univerzite v Českej republike. Na dokončenie svojich projektov získal finančné prostriedky na dve štúdie v Bougainville, ktoré sa zaoberajú výzvami, ktorým čelia tamojšie domorodé spoločnosti.

Prvý z jeho výskumných projektov skúma ekonomickú mobilitu v 50 rôznych domorodých spoločnostiach, zatiaľ čo druhý analyzuje správanie ľudí v situáciách kolektívneho rizika, ako je napríklad zmena klímy. Grimalda zdôrazňuje potrebu študovať tieto problémy priamo na mieste, keďže postihnuté komunity už teraz veľmi trpia následkami zmeny klímy. Jeho rozhodnutie cestovať pomaly nie je len osobným záväzkom znížiť svoju uhlíkovú stopu, ale aj vyhlásením o dôležitosti pomalého cestovania.

Výzvy dotknutých komunít

V Bougainville aj miestne hlasy potvrdzujú katastrofálne dôsledky klimatických zmien. Helena Hakena, predsedníčka Katolíckej asociácie žien na ostrove, ostro kritizuje západné industrializované národy a upozorňuje na hrozbu pre živobytie spôsobenú ťažbou surovín. Ide o priamu hrozbu pre tradičný spôsob života ľudí, keďže ťažba medi, lítia, niklu a vzácnych zemín vedie k masívnemu ničeniu životného prostredia. Mundiya Kepanga, hovorca kmeňa Huli, tiež poukazuje na odlesňovanie v Papue-Novej Guinei, ktoré spôsobujú ázijské firmy a ešte viac destabilizujú región.

Situáciu menších ostrovných štátov komplikujú medzinárodné konferencie ako COP28 v Dubaji, ktoré oceánske štáty považujú za sklamanie. Ich hlasy sú často nevypočuté a prezident Surangel Whipps Jr. z Palau kritizuje záverečnú deklaráciu, ktorá obsahuje nedostatočnú ochranu pre malé ostrovy. Tieto krajiny bojujú s hroznými následkami zmeny klímy vrátane extrémnych poveternostných udalostí, stúpania hladiny morí a klesajúcich zásob rýb. Prvé presídlenie klimatických utečencov na Papuu-Novú Guineu už prebieha a začalo sa na Carteretových ostrovoch v roku 2000. Austrália v tejto súvislosti uzavrela aj dohodu s Tuvalu, ktorá má ročne prijať až 280 klimatických utečencov, no prezident Whipps mladší považuje tieto plány za neadekvátne a kritizuje ohrozenie celých kultúr.

Hľadanie riešení

V diskusii o klimatickej politike pokračuje správa Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), ktorá má objasniť, aké povinnosti majú štáty v boji proti globálnemu otepľovaniu. Rezolúciu, ktorou sa ustanovuje táto správa, predložilo Vanuatu a podporilo ju 130 členských štátov OSN. Na diskusiách o záväzkoch v oblasti zmeny klímy sa zúčastňujú aj „Aliancia malých ostrovných štátov“ a „Fórum tichomorských ostrovov“.

Grimalda, ktorý je odhodlaný zdieľať výsledky svojho výskumu s komunitami Bougainville, cíti, že je jeho zodpovednosťou reprezentovať perspektívu tých, ktorí si nemôžu dovoliť leteckú dopravu. Jeho cesta dlhá 28 000 kilometrov cez 16 krajín počas dvoch mesiacov je symbolom potreby väčšej udržateľnosti v cestovaní. V tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť pomalého cestovania pre lepšie pochopenie ľudí a spoločnosti. Grimalda verí v bod obratu v globálnej energetickej transformácii a cituje Martina Luthera Kinga, aby dal jasne najavo, že napriek všetkým výzvam chce naďalej aktívne podporovať ochranu klímy.

taz a Deutschlandfunk informovali o potrebe brať klimatické zmeny vážne a vypočuť si hlasy dotknutých komunít.