Čo ma cestovanie s mužom naučilo o pouličnom obťažovaní

Čo ma cestovanie s mužom naučilo o pouličnom obťažovaní

Sedel som na schodoch nášho Airbnb štúdia a šnuroval som si tenisky na môj prvý beh od odchodu z Londýna pred štyrmi mesiacmi. Keď som zaväzoval mašľu, neprítomne som si pomyslel: "Dúfam, že sa nebudem obťažovať."

A potom mi to došlo: štyri mesiace som nebol obťažovaný a jediný dôvod, prečo ma táto myšlienka napadla, bol ten, že som si beh automaticky spájal s pouličným obťažovaním.

Moje prvé vysvetlenie štvormesačného odkladu bolo: „Muži sú tu iní“ – a možno aj sú, ale je tu ďalší faktor, ktorý by mohol ponúknuť lepšie vysvetlenie: Vždy, keď som bol na verejnosti, bol som s Petrom. Od turistiky, bicyklovania a potápania až po relax na pláži bol Peter po mojom boku a nevedomky mi poskytoval „ochranu“, ktorú bežne nemám.

Verte mi, že to feministku vo mne hnevá, keď to poviem („Mám manžela, ktorý ma chráni“), ale rozdiel bol prekvapivo jasný. Samozrejme, bez toho, aby som trávil čas osamote v Pacifiku, nemôžem s istotou povedať, či je to ticho kvôli Petrovi alebo len zdvorilejšej kultúre, ale jedno môžem povedať s istotou: je to sakramentsky úžasné.

Všimol som si, že v Londýne mám akosi ťažší život. Keď som kráčal ulicami, cítil som sa zahmlený, bdelejší, nepokojnejší. Nebol to strach alebo paranoja ako taká; skôr plášťom opatrnosti.

Hovorí sa, že muži sú na ulici zraniteľnejší voči fyzickému napadnutiu a som si istý, že štatistiky neklamú, no čo štatistiky neukazujú, je duševná daň, ktorú si väčšina žien nesie v každodennom živote.

Niekedy to obťažovanie nie je také zlé a môžem o ňom žartovať:

Z opačnej strany ulice na mňa práve kričali dvaja muži. Nakoniec to vyzeralo tak, že sa udrú. Kiež by som to vedel zakódovať. – Kia Abdullah (@KiaAbdullah) 17. septembra 2012

Niekedy je to zdanlivo neškodné, ale stále nepríjemné:

Muži, to, že je to zdanlivo také neškodné ako „pekné“ a vy to hovoríte potichu, neznamená, že to nie je obťažovanie. — Kia Abdullah (@KiaAbdullah) 3. augusta 2014

A niekedy je to úplne hnusné, čo mnohí muži nikdy nezažili. Začiatkom tohto roka napísala Laura Bates (zakladateľka Everyday Sexism) článok do Guardianu. V ňom opisuje mozaiku obťažovania ako „týždeň malých špendlíkov“.

Keď si to Peter prečítal, mierne to okomentoval: „Fíha, tá má smolu.“ Po prečítaní prvého odseku mal zrejme reakciu, akú malo aj mnoho iných mužov – inteligentní, svetskí, dobromyseľní, džentlmenskí muži. Vysvetlil som jej, že nie, nemala smolu.

Je to tak. Porozprávala som mu niekoľko svojich desivejších zážitkov v priebehu rokov (väčšina z nich bledá v porovnaní so skúsenosťami iných žien).

Bol tam ten 20-ročný chlapík, ktorý ma sledoval do školy na bicykli a stále sa vyhrážal, že mi strhne spodnú bielizeň. Mal som 14 rokov. Bol tam muž v strednom veku, ktorý ma požiadal, aby som sledoval jeho dodávku, kým niekomu zaklopal na dvere, aby požiadal o toaletu - a potom zašiel do kúta a začal masturbovať. (O dva mesiace ma na ulici oslovil ten istý muž s rovnakou žiadosťou. Odišiel som čo najrýchlejšie.)

Bol tam chlapík, ktorý ma o 23:00 nasledoval zo stanice metra a snažil sa ma zastaviť, keď som sa ponáhľal pre taxík. Bola tam skupina tínedžerov, ktorí mali v aute megafón - megafón - a ktorí, keď som nereagoval na ich sexuálne komentáre, kričali: "No tak! Pozri, čo máš na sebe!"

V ten deň som sa nenávidela, pretože prvé, čo som si pomyslela, bolo: ‚Dobre, je to červené, ale nemám výstrih a mám na sebe pančušky, takže nemám nohu‘ – ako keby výstrih alebo noha ospravedlňovali jej správanie. Boli to tie isté šaty, aké som mala na sebe, keď okolo išiel muž a popod nos si povedal „ceciky“. V ten deň som šaty vyhodila.

Tým, že som sa nemusel zaoberať týmito kecami a všetkými ostatnými zdanlivo neškodnými priestupkami medzi tým, som si uvedomil, aké je to škodlivé a nespravodlivé. Tieto posledné štyri mesiace slobody ma naučili, že to, čo akceptujem ako život v Londýne, je neprijateľné. Ešte si nie som istý, či je toto uvedomenie, táto novoobjavená neznášanlivosť dobrá alebo zlá.

Viem len, že sa neteším, keď to zistím.

Poslanie: Atlas & Boots

      .