Expedition Island Pride: Hlbokomorské zdroje alebo ničenie životného prostredia?

Expedition Island Pride: Hlbokomorské zdroje alebo ničenie životného prostredia?

Fascinujúce poklady driemu v mori: mangán, nikel, kobalt a meď, viazané vo forme mangánových uzlín, čakajúce na objavenie. Tieto minerály majú mimoriadnu hodnotu vďaka ich použitiu v moderných technológiách, najmä v batériách pre elektromobily a veterné turbíny. Možnosť zberu týchto surovín v hlbokom mori vzbudzuje túžbu a je predmetom súčasného výskumu.

Na palube výskumnej expedície „Island Pride“ v súčasnosti prebieha hĺbková analýza možných environmentálnych dopadov ťažby surovín. Reportér ARTE Michael Stocks a jeho kameraman sú jediným filmovým tímom, ktorý sprevádza tento podnik a dokumentuje testovanie veľkého podvodného kombajnu, ktorého cieľom je efektívne kultivovať morské dno. Pozornosť však upozorňujú na kontroverzie vyjadrené rôznymi vedcami. Mnohí výskumníci sa obávajú, že ťažba mangánových uzlíkov by mohla vážne narušiť jemnú morskú ekológiu, čo by viedlo k vášnivým diskusiám vo vedeckej komunite aj mimo nej.

Debata o surovinách z mora

Vo svete existujú rôzne prístupy k téme hlbokomorskej ťažby. Zatiaľ čo Nemecko, ktoré má licenciu v zóne Clarion-Clipperton medzi Havajom a Mexikom, vyhlásilo moratórium na hlbokomorskú ťažbu s cieľom skúmať ekologické dôsledky, mnohé iné krajiny a spoločnosti sú voči takýmto obmedzeniam skeptické. Podľa Federálneho inštitútu pre geovedy a prírodné zdroje by Nemecko mohlo pokryť 6 % svojich potrieb medi, 51 % svojich potrieb niklu a dokonca 80 % svojich potrieb kobaltu využívaním týchto nerastných zdrojov.

Medzinárodný úrad pre morské dno (ISA) plánuje v lete zaviesť predpisy pre hlbokomorskú ťažbu. Toto prichádza uprostred rastúceho záujmu, pretože viac ako 20 členských štátov ISA, ako aj veľké spoločnosti ako BMW, Google, Samsung a Volvo, vyjadrili spoločný záujem o ťažbu oceánskych zdrojov. Medzitým Japonsko už získalo licencie a plánuje ťažiť vzácne prvky vo svojej ekonomickej zóne, čo potenciálne znamená, že krajina si môže zabezpečiť zásoby surovín na desaťročia. Japonsko nepodporuje moratórium, a preto pokračuje v agresívnom využívaní svojich morských zdrojov.

Situácia na Tonge

Aj ostrovný štát Tonga má ambivalentné názory na hlbokomorskú ťažbu. Vláda spolupracuje so spoločnosťou na využití možnosti ťažby mangánových uzlíkov s cieľom ozdraviť chorý rozpočet. Rybári v tejto oblasti však vyvolávajú obavy a obávajú sa, že by to mohlo mať negatívny vplyv na zásoby rýb a turistické pozorovanie veľrýb. Fórum občianskej spoločnosti dokonca žiada zákaz hlbokomorskej ťažby, zatiaľ čo Geological Survey vidí v Tonge ekonomické príležitosti. Tonga by mohla zarobiť až 2,50 USD za tonu vyzdvihnutých mangánových uzlíkov s potenciálnou ťažbou až tri milióny ton ročne.

Debata o hlbokomorskej ťažbe nielenže drží výskumníkov, vlády a spoločnosti na háku, ale nastoľuje aj otázku rovnováhy medzi technologickým pokrokom a ochranou životného prostredia: Koľko sme ochotní riskovať za naše suroviny a akú budúcnosť chceme vytvoriť pre oceány? Odpoveď na túto otázku stále čaká na to, ako sa expedícia „Island Pride“ dostane na dno prírody.

Ďalšie informácie sú dostupné na hranol a denné správy.