Ďaleko od domova

Ďaleko od domova

No, to bije A12. Keby som bol doma, vypil by som svoju rannú kávu v našom byte na piatom poschodí a sledoval som a počúval premávku na rušnej ulici a na prechode nižšie. Vlaky by dorazili a rozšírili sa v podzemnej stanici Newbury Park a priniesli tisíce dochádzajúcich, aby pracovali do rušného a hlasného centra v Londýne. Nie som doma. Som vlastne ďaleko od domova.

Je 5:30 hod. A slnko práve vstalo. Pijem čerstvú čiernu kávu, ktorá sa pestuje na mieste na Tanne - sopečnom ostrove vo Vanuatu. Neexistuje žiadne mlieko, ale pridal som veľa cukru, aby som to kompenzoval. Všimli sme si na našom balkóne v Surfside v okrese Pango v EFAT, Vanuatu. Z mora fúka silný, chladný vánok a je tam povodeň. Za nami je Mesiac stále vysoký na oblohe, zatiaľ čo slnko sa otvára nad horizontom vľavo a oblaky sa ponorili do jemnej ružovej farby. Vlny sa zlomia len pár metrov pod nami.

"Čo by sme mohli chcieť viac?" Kia sa pýta. „Možno nejaké mlieko,“ hovorím s úsmevom.

Jetlag sa ubezpečil, že vstávame skoro. Dorazili sme na dve včera popoludní po veľmi dlhej ceste z Londýna cez Singapur a Austráliu. Celkovo sme strávili asi 24 hodín v lietadle a od začiatku v Londýne to trvalo takmer 36 hodín na pristátie v Port Vila na troch kontinentoch. Boli sme vyčerpaní a naliehavo potrebovali sprchu, ale najdôležitejšia vec: prišli sme bezpečne s našou batožinou a, okrem trochu rozliatej ryže a kari, na nohavice v druhom lete bez zlyhania.

Po začatí v Brisbane som zaspal a krátko nato som sa prebudil na tyrkysové útesy, piesočné pláže a zelené ostrovy. Keď som skontroloval našu letovú cestu, predpokladám, že to bola nová Calmedonia, ale nie som si istý. Náš prvý pohľad na náš cieľ bol dosť dramatický, ale nebolo to len modrá obloha a zasnená biela piesok. Bolo popoludnie, zamračené a pršalo.

Po pomerne dlhej línii na colnosti, úsmeve a pečiatke úradníka sme chytili našu čakajúcu batožinu z dopravného pásu, rýchlo sme si vymenili pár dolárov do miestnej meny (VATU) a vydali sme sa von, aby sme si vzali taxík pre naše ubytovanie. Zistili sme, že ostrovný tropický, svieži a zelený, teplý a vlhký, ale s chladným morským vánkom, ktorý nad nami fúka.

Keď sme dorazili do hotela, bolo tu trochu zmätok: možno budeme musieť zmeniť miestnosť pre našu tretiu noc, ale austrálska majiteľka Samantha nám hovorí: „Neboj sa“. Veríme, že to robí dobre, a tak sme išli do našej izby. Nachádza sa priamo na pláži, vzdušný a chladný s výhľadom. Strechy sú slamené a dekor je jednoduchý - v poriadku.

Boli sme absolútne otrasení, takže po krátkej sprche a krátku prechádzku na pláž sme sa rozhodli vziať si krátku zdriemnutie a vstať na našu večeru o 18:00. To nešiel podľa plánu. O dvanásť hodín neskôr sa zobudíme pre náš „Rýchle zdriemnutie“ a tu sme - pokiaľ nikdy predtým z domu. Prvý deň „Náš výlet do vášho života“. To je všetko. Nerozumiem tomu celkom. Dnes ráno sedíme na balkóne, sledujeme východ slnka nad Tichým oceánom a cítime morský vzduch. Ak je to znamenie, že veci prídu, potom ... no, čo by sa nám mohlo páčiť viac?

Sme tu a sme šťastní. Bude to chvíľu trvať, kým sa usadíte, ale viete čo? Žiadna strach. Poďme na raňajky v plážovom dome.

Vyhlásenie o misii: Atlas & Boots